Bojnice

Za vysokými múrmi Bojnického zámku snívala mladá Alžbeta Thurzová sen o pravej láske. , nie o svadbe z povinnosti. Jej srdce patrilo chudobnému hudobníkovi, s ktorým plánovala útek a tajný sobáš pri kaplnke sv. Vendelína. V bielych svadobných šatách sa pod rúškom noci vydala cez lesy, no netušila, že ich plán bol zradený jej vlastnou komornou – zo žiarlivosti.

Zámocký správca, verný rodu Thurzovcov, vyslal sluhov, aby mladíka umlčali navždy. Keď ho v tme pri Trojchotároch prepadli, Alžbeta sa vrhla medzi čepele, aby ho zachránila. Jej biele šaty nasiakli krvou skôr, než stihla vysloviť sľub večnej vernosti. Zabili oboch – jeho úmyselne, ju náhodou.

Telá zakopali hlboko v lese. Rodina mlčala, komorná zmizla, a pravda upadla do tieňa.

No duša Alžbety nikdy nenašla pokoja. Dodnes sa zjavuje v lesoch okolo kaplnky – ako Biela pani. Nie však ako duch pomsty. Verí, že ak ochráni dosť skutočných zamilovaných pred zlobou a nepravou láskou, bude jej vlastná smrť vykúpená. A tak tí, ktorí sa pri sv. Vendelínovi milujú úprimne, pocítia vánok, ticho a zvláštny pokoj – jej tichý dotyk.