Petríkov vŕšok

V hlbokom lese na okraji Bratislavy, tam, kde sa vinie tichá cesta na Petríkov vŕšok, leží miesto opradené tajomstvom. Uprostred machom zarastených balvanov sa ukrýva stará studňa, o ktorej sa medzi miestnymi rozpráva strašidelná povesť. Hovorí sa, že v jej tmavých hlbinách drieme minulosť, ktorú je lepšie nevyvolávať. Každý, kto sa počas splnu nakloní nad hladinu, uvidí v nej odraz svojej budúcnosti. Niektorí tvrdia, že im studňa ukázala šťastný život, iní však videli veci, ktoré ich prenasledovali až do smrti. Starí ľudia varujú, že ten, kto sa do studne díva pridlho, môže stratiť vlastnú dušu.

Jedného letného večera sa mladý Michal rozhodol, že povesť preverí na vlastnej koži. S baterkou v ruke kráčal cez les, až kým neprišiel k opustenému miestu. Strach mu šepkal, aby sa otočil, ale zvedavosť bola silnejšia. Naklonil sa nad studňu a pozrel do jej temnej vody. Najprv nevidel nič, len svoj vlastný odraz. No potom sa voda rozvlnila a Michal v nej uvidel zvláštne tváre – staré, kamenné, nehybné. Ich pohľady boli chladné, akoby ho varovali. Srdce mu začalo divoko biť. Rozpoznal ich. Boli to tie isté tváre, ktoré kedysi vytesali dávni ľudia do skál neďaleko odtiaľ – na mieste, ktoré dnes volajú Kamenné tváre. Vtom sa voda v studni rozvírila a z jej hĺbky sa ozval šepot. Michal cúvol, no už bolo neskoro. Studňa poznala jeho meno.

Od tej noci ho na Petríkovom vŕšku nikto viac nevidel. Niektorí vravia, že sa utopil vo vlastnom osude, iní zas tvrdia, že sa stal súčasťou Kamenných tvárí, ktoré strážia tajomstvá lesa. A tak sa studňa ďalej skrýva medzi stromami a čaká na ďalšieho, kto sa odváži hľadať odpovede, ktoré nemajú byť nikdy odhalené.